Technológie, ktoré zmenia svet a prinesú revolúciu do našich životov

Ktoré technológie zmenia svet a prinesú revolúciu do našich každodenných životov

Je rok 2019 a technológie sa vyvíjajú rýchlosťou, na ktorú nie sme mnohí zvyknutý. Ťažko si totiž predstaviť, že ešte len pred 10 rokmi prišli na trh prvé smartfóny s dotykovou obrazovkou a pred 20 bol internet výsadou len tých majetnejších. Dnes už má snáď každý smartfón aj s pripojením na internet. V dnešnom článku sa pozrieme na 5 technológií, ktoré majú potenciál v najbližšej budúcnosti zmeniť spôsob, akým vnímame svet a priniesť revolúciu do našich každodenných životov.

Umelá inteligencia – Artifical Inteligence (AI)

Zdroj: medium.com

Drvivá väčšina z nás videla aspoň jeden film z Terminátor ságy s Arnoldom Schwarzeneggrom v hlavnej úlohe. Preto by tento pojem nemal byť pre nikoho úplnou neznámou. Jednou vetou by sa umelá inteligencia dala definovať ako program alebo prístroj, ktorý je schopný príjmať a analyzovať informácie z externých zdrojov, “učiť” sa z týchto informácií a využívať ich na dosiahnutie určitého cieľa.

História umelej inteligencie je veľmi krátka, no táto technológia patrí k jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcim na svete. Prvý funkčný prototyp AI, od spoločnosti IBM, vznikol v roku 1997, pričom ešte len pred 60 rokmi sme začali používať prvé počítače a prekvapením nebolo, keď mnohé domácnosti na Slovensku a v Česku ešte nemali doma stolný počítač na prelome tisícročí. Dnes už má takmer každý človek doma počítač, notebook, tablet, či nosí pri sebe takýto miniatúrny počítač v podobe smartfónu.

Tak ako napredoval vývoj počítačov, ich výpočtovej sily a kapacity, tak napreduje i vývoj umelej inteligencie. A ako teda umelá inteligencia ovplyvní naše každodenné životy? Možno si to ani mnohí neuvedomujeme, ale s AI prichádzame už dnes do styku takmer každý deň vo forme virtuálnych asistentov, ako napríklad Siri v iPhonoch, Google Assistant na Androidoch, Bixby v Samsungoch, Cortana na zariadeniach s operačným systémom Windows 10, či home assistant Alexa od Amazonu. Najviac však o AI počúvame v súvislosti s autonómnymi vozidlami. Práve v tomto odvetví by AI priniesla revolúciu do našich životov. Už žiadne zdĺhavé šoférovanie, to za vás preberie práve umelá inteligencia. Vašou jedinou úlohou by bolo občas skontrolovať, či je všetko v poriadku, len tak preventívne. Či už ste na ďialnici, v spletitej sieti veľkomesta či niekde v zápche, bez obáv si môžete takpovediac vyložiť nohy (ale nie na prístrojovú dosku, to je nebezpečné) a venovať sa svojím aktivitám, AI už všetko zvládne za vás.

Ďaľšími odvetviami, ktoré môže umelá inteligencia revolucionalizovať sú lekárstvo (diagnostika), bankovníctvo a burzové obchodovanie, pásová výroba, distribúcia a spravovanie virtuálneho obsahu na internete a mnohé iné.

Blockchain

Zdroj: pixabay.com

Mnoho z vás už určite počulo o blockchaine, najmä v spojitosti s kryptomenou Bitcoin a jej prudkým nárastom ceny na prelome rokov 2017/18 z niekoľko sto dolárov za kus na takmer 20 000 dolárov za jeden Bitcoin. Mnoho ľudí si preto i myslí, že blockchain a Bitcoin je to isté. To však nie je pravda. Pravdou je, že Bitcoin je postavený na technológii blockchainu a bez nej by neexistoval, blockchain je však samostatná technológia a ku svojej existencii nepotrebuje Bitcoin a dokonca ani inú kryptomenu či token.

Čo to teda ten blockchain vlastne je? V skratke povedané, pre čo najjednoduchšie pochopenie, predstavte si knihu, ktorej kópie má u seba doma X počet ľudí. Keď jeden človek napíše do svojej knihy novú informáciu a ostatní majitelia knihy ju odsúhlasia, tak sa táto nová informácia zapíše do všetkých existujúcich kópii knihy. Akékoľvek informácie zapísané do knihy nie je možné zmazať, meniť či inak s nimi manipulovať. Čo je raz zapísané na blockchaine (skutočne decentralizovanom), tak to tam zostane navždy tak, ako to tam bolo zapísané. Jednotlivé stránky knihy sú bloky, majitelia knihy sú ťažiari (alebo inak povedané “minery”, z anj. “miner”-ťažiar, baník), a v každom bloku je odkaz na blok predošlý a tiež časový údaj, kedy bol blok “vyťažený”. Celá kniha je naviac kryptograficky chránená. Takto by sa dal blockchain opísať v jednoduchosti.

Mnoho spoločností sa dnes zaoberá využitím blockchainu v mnohých odvetviach. Najmä vo finančnom sektore sa firmy zaoberajú využitím blockchainu na zefektívnenie bankovníctva, vedenia účtov a sledovanie toku peňazí.

Ďaľším odvetvím, v ktorom blockchain nachádza uplatnenie je poľnohospodárstvo. Farmári začínajú do blockchainu zapisovať informácie o svojich výrobkoch. O pár rokov bude možno realitou, že si v obchode kúpite balenie rajčín alebo zemiakov, či flašu vína, oskenujete QR kód na obale, a zobrazia sa vám všetky informácie o danom produkte. Kde a kedy bol vypestovaný, aké hnojivá a pesticídy boli použíté pri pestovaní, kedy a kde bol produkt spracovaný a zabalený, a ako sa k vám dostal.

A odtiaľ sa dostávame k prepravnému odvetviu, v ktorom spoločnosti experimentujú s blockchainom. Akýkoľvek tovar, či už poľnohospodárske výrobky, mäso, alkohol, elektronika, oblečenie, bude skenovaný počas celej svojej cesty od výroby až ku vašim rukám. Vy tak budete môcť zistiť, ako sa k vám daný tovar dostal, akú vzdialenosť precestoval, akými dopravnými prostriedkami, koľko mu trvala cesta, a mnoho iných informácií budete schopní vyčítať z informácií, ktoré na blockchain budú ukladať prepravné spoločnosti počas celej cesty.

O tom, že blockchain je skutočne užitočná technológia svedčí fakt, že firmy ako IBM, American Express, Oracle, Tencent, Alibaba, Intesa Sao Paolo (materská spoločnosť VÚB Banky), Ford či Amazon skúmajú využiteľnosť blockchainu a experimentujú s ním. Šiesta najväčšia banka na svete, JPMorgan Chase dokonca vydala svoju vlastnú kryptomenu a Facebook vraj tiež pracuje na svojom vlastnom krypto tokene Facebook Coin.

Internet vecí – Internet of Things (IoT)

Žijeme v “online” dobe. Na svete je dnes viac zariadení pripojených na internet ako ľudí a väčšina populácie má aspoň jedno zariadenie, schopné internetového pripojenia. Mnohí z vás máte viac než jedno takéto zariadenie denne pri sebe. Telefón, smart hodinky, tablet, notebook. Doma potom máte televízne príjmače, stolové počítače, už aj chladničky je možné pripojiť k internetu! A do roku 2050 sa predpokladá, že na svete bude 50 miliárd zariadení pripojených na internet. To je 6 krát viac predpokladaný počet obyvateľov planéty v tom roku.

Čo to teda je vlastne ten internet vecí o ktorom tu hovoríme? To je sieť všetkých týchto fyzických zariadení, ktoré sú spoločne prepojené a navzájom komunikujú cez internet. Súčasťou IoT môže byť nielen váš osobný počítač, smartfón, či tablet, ale i vaše auto, domáce spotrebiče, termostat, klimatizácia, osvetlenie, kamerové systémy a mnohé iné.

Predstavte si, o pár rokov sa ráno zobudíte vo vašej spálni. Vonku bude snežiť a teplomer bude ukazovať hlboko pod nulou. Vo vašej spálni však bude krásnych 23°C, pretože váš termostat v noci “browsoval” po webe a zistil, aké bude ráno počasie, a tak vám ráno pekne vykúril izbu. No tu už zvoní kuriér pri dverách a nesie vám v tomto nečase vaše potraviny. Tie ste však neobjednali vy, ale vaša chladnička, ktorá cez noc zosnímala svoje útroby a umelá inteligencia už vyhodnotila čo treba kúpiť a poslala nákupný zoznam do potravín. Auto vonku už stojí, motor zohriaty a pripravený odviezť vás do práce. Takto nejako by mohol jedného dňa vyzerať náš každodenný život, pokiaľ bude výzkum a rozvoj IoT pokračovať tak ako doteraz.

Virtuálna a rozšírená realita – Virtual and augmented reality (VR a AR)

Zdroj: pexels.com

I napriek tomu, že VR a AR sú technológie, ktoré si mnohý spájame so svetom videohier, ich prínos do našich každodenných životov môže byť jedného dňa obrovský.

Prvé funkčné VR headsety a prototypy prišli na trh ešte len pred pár rokmi a nad ich úspechom a ďaľším vývojom visel otáznik. No dnes už vieme, že budúcnosť pre tieto technológie je priaznivá. Facebook. Google, Sony, Samsung i Microsoft už disponujú vlastnými VR zariadeniami a investujú do vývoja a zdokonalovania VR a AR technológií milióny dolárov ročne.

A ich využitie v každodennom živote? Prehliadky, virtuálne koncerty a predstavenia, virtuálna prehliadka oblečenia a iných produktov vo virtuálnych nákupných strediskách, zefektívnenie vyučovacieho procesu v medicíne, inžinierstve, architektúre, či pozeranie filmov v 3D v pohodlí domu apod.

Genetické inžinierstvo

Genetické inžinierstvo, technológia, CRISPR
Zdroj: pixabay.com

Poslednou technológiou na našom zozname je genetické inžinierstvo. Ano, čítate správne, genetické inžinierstvo. Možno si teraz myslíte, že nám šibe, že zachádzame do extrémov, alebo čítame moc sci-fi. Ale genetické inžinierstvo je už viac než len sci-fi. Možno ešte my sa dožijeme sveta, v ktorom prestanú existovať choroby.

A ako? Odpoveďou je CRISPR.

CRISPR je technológia delenia genómu, identifikácie jeho chybných častí, ich následné odstránenie a nahradenie zdravou variantou. Doktori takto dokázali vyliečiť a “vymazať” rôzne dedičné ochorenia z genómu ľudí a efektívne tak zamedzili ich dedeniu na ďalšie generácie. Doktori však veria, že takto by sa dali riečiť i rôzne iné ochorenia a poruchy, ako napríklad dedičná slepota.

Technológia CRISPR je však stále len v plienkach, preto ešte potrvá roky, kým zistíme, aký je jej skutočný potenciál.

Hodnocení čtenářů3 Hlasů10
10
Ohodnoť článek
Ohodnoť článek a dej tak najevo jestli se ti libí obsah, který tvoříme a zároveň ho pomáhej zkvalitnit.
Instagram Feed Instagram Feed Instagram Feed Instagram Feed Instagram Feed Instagram Feed

AFFECTIØN je on-line publikace zahrnující nadcházející trendy a zprávy v oblasti módy, umění, hudby a kultury, a to vše na jedné platformě. V on-line světě módy a životního stylu neustále staví silnou značku. Odkazuje na pop-kulturu, kde zachycuje podstatu prolínání doby minulé a současné. Médium pro mladé lidi a jejich zájmy.